Choď na obsah Choď na menu

Pinelky a radosť zo života

26. 7. 2019


Pomaly nás tu pribúda, tak vám napíšem niečo o tom, prečo som Pinelky založila. :-). Stavila som totiž na jednoduché radosti, ktoré život prináša. Keď ste totiž človek s duševným ochorením, je to takpovediac na celý život. Všetko vo vašom živote a v živote vašich blízkych sa mení. No a väčšinou to nie je k lepšiemu, čo si budeme čo nahovárať. Niekedy je to pre nás aj pre rodinu čistá katastrofa. Vždy som rada pomáhala ľuďom, ale až pri mojom ochorení, ktoré znie schizoafektívna psychóza zmiešaného typu, som si uvedomila, že pomoc teraz potrebujem ja sama. Počas jednej z mojich hospitalizácií som spoznala úžasných ľudí, skvelé ženy, ktoré mi prirástli k srdcu a nechcela som s nimi stratiť kontakt. Nikto nám neveril, že to bude realita, vraj už takých spolkov v nemocnici bolo a všetky sa rozpadli hneď po odchode.


1.pngA práve to ma inšpirovalo dokázať, že je to možné, že sa ľudia s podobnými osudmi majú stretávať, majú byť v kontakte, majú si spolu liečiť svoje bolesti a prežívať spolu svoje radosti. A tak sme zostali v písomnom a telefonickom kontakte skoro rok. Stále sme plánovali stretnutie, ale nejak som nebola pripravená zorganizovať ho a navyše som netušila kde, keďže každá z nás bola z iného kúta. No dievčence ma nenechali spať na vavrínoch a stále húdli svoju pesničku :D. Prvé naše stretnutie prebehlo tento rok v apríli v Pinelovej nemocnici, vďaka úžasnej Zuzke Šipošovej, ktorá to celé vybavila. Prišli sme ako prekvapenie pre lekársky personál, chceli sme im ukázať, že sa mýlili. Chceli sme im poďakovať za ich starostlivosť a prekvapenie nám naozaj vyšlo. Osemnásť žien sa postavilo na pódium a oni v nás spoznali bývalé pacientky. Neviem, či sa nezľakli, že sa tam chceme všetky nasáčkovať k pobytu :D. Prvý raz sme zažili skvelý pocit z toho, že držíme spolu.


No a odvtedy sa už stretávame pravidelne vždy keď sa dá. A tak sme sa rozhodli našu radosť zo života preniesť aj na ostatných pacientov a ich rodinných príslušníkov. Život je príliš krátky na to, aby sme plakali nad svojimi diagnózami. Chceme sa tešiť zo života aj keď sme choré. Za tri mesiace sme toho dokázali viac ako mnohé z nás za celý svoj život a to nás nabíja energiou, to nám dáva silu pokračovať, pretože v tom vidíme zmysel. Chceme, aby sa dobre cítili aj iní pacienti, aby uverili v seba aj keď majú životné obmedzenia.


A to už by na dnes stačilo, pretože ja keď sa rozpíšem neviem prestať :D Majte krásny deň.
Za Pinelky
Renča