Choď na obsah Choď na menu

Neurotické a somatoformné poruchy II.

19. 9. 2019

F43 - REAKCIA NA ŤAŽKÝ STRES A ADAPTAČNÉ PORUCHY

Táto kategória sa od ostatných odlišuje v tom, že zahŕňa poruchy identifikovateľné nielen na základe symptomatológie a priebehu, ale aj na základe jedného alebo druhého z dvoch príčinných vplyvov: výnimočne stresujúcej životnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú reakciu alebo signifikantnej životnej zmeny vedúcej k pretrvávajúcim nepriaznivým podmienkam, ktoré vyúsťujú do adaptačnej poruchy. Hoci menej závažný psychosociálny stres (životné udalosti) môže vyvolať začiatok, alebo prispieť k nástupu širokej škály porúch zatriedených inde v tejto kapitole, jeho etiologický význam nie je vždy jasný, a v každom prípade závisí od individuálnej, často idiosynkratickej zraniteľnosti, t. j. nie je nevyhnutný, ani postačujúci na vysvetlenie výskytu a formy poruchy. V protiklade k tomu vznik porúch tejto skupiny sa pokladá vždy za priamy následok ťažkého akútneho stresu alebo pokračujúcej traumy. Stresová udalosť alebo pokračujúce nepriaznivé okolnosti sú primárnym a prevažujúcim príčinným faktorom a choroba by bez neho nevznikla. Poruchy v tomto odseku sa teda môžu pokladať za maladaptívne odpovede na ťažký alebo pokračujúci stres, lebo interferujú s úspešným mechanizmom prispôsobenia, a vedú teda k poškodeniu sociálneho fungovania.

  • F43.0 - Akútna stresová reakcia - ide o prechodnú poruchu, ktorá vzniká u jednotlivca bez inej zjavnej psychickej poruchy ako odpoveď na výnimočný fyzický a psychický stres a ktorá zvyčajne odznie v priebehu hodín alebo dní. Individuálna zraniteľnosť a odolnosť hrajú úlohu pri vzniku a vážnosti akútnej stresovej reakcie. Príznaky sú typicky zmiešané a premenlivé a zahŕňajú začiatočné štádium omráčenia so zúžením vedomia a pozornosti, neschopnosťou vnímať stimuly a dezorientáciou. Za týmto štádiom môže nasledovať ďalší únik od okolitej situácie (až do disociatívneho stuporu F44.2) alebo agitácia a hyperaktivita (úniková reakcia alebo fúga). Zvyčajne bývajú prítomné autonómne príznaky panickej úzkosti (tachykardia, potenie, sčervenanie). Príznaky sa zvyčajne zjavujú v priebehu minút od stresujúceho stimulu alebo udalosti a strácajú sa počas dvoch alebo troch dní (často už po niekoľkých hodinách). Na epizóde môže byť čiastočná alebo úplná amnézia (F44.0). Ak príznaky pretrvávajú, je potrebné zvážiť zmenu diagnózy a liečby.
    • Akútna krízová reakcia
    • Akútna reakcia na stres
    • Bojová vyčerpanosť
    • Krízový stav
    • Psychický šok
  • F43.1 - Posttraumatická stresová porucha - ide o oneskorenú alebo pretiahnutú odpoveď na stresujúcu udalosť alebo situáciu (krátku alebo dlhotrvajúcu), mimoriadne ohrozujúcu alebo katastrofickú, ktorá zapríčiňuje prenikavé utrpenie skoro každému človeku. Predisponujúce faktory, ako sú osobnostné črty (napr. kompulzívna alebo astenická prípadne neurotická porucha v anamnéze), môžu znižovať prah pre vznik syndrómu, alebo zhoršovať jeho priebeh, ale nie sú ani nevyhnutné, ani nestačia na vyvolanie poruchy. Typické črty zahŕňajú epizódy opakovaného prežívania traumy v dotieravých spomienkach (spätné záblesky), snoch alebo nočných morách, na pretrvávajúcom pozadí pocitu “umŕtvenia” a emočného otupenia, stránenia iných ľudí, nereagovania na okolie, anhedonie a vyhýbania sa činnostiam a situáciám pripomínajúcim traumu. Poruchu zvyčajne sprevádza nadmerná autonómna vzrušivosť s hypervigilanciou, zvýšená poplachová reakcia a nespavosť. Úzkosť a depresia bývajú zvyčajne spojené so spomenutými subjektívnymi a objektívnymi príznakmi a nie sú zriedkavé ani samovražedné myšlienky. Porucha vzniká po traume s časovým odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov. Priebeh je kolísavý, ale vo väčšine prípadov možno očakávať vyliečenie. V malej časti prípadov môže mať porucha zdĺhavý priebeh počas mnohých rokov s prechodom do trvalých zmien osobnosti (F62.0).
    • Traumatická neuróza
  • F43.2 - Adaptačné poruchy - ide o stavy subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy, ktoré bránia v sociálnom účinkovaní a výkonnosti. Vznikajú v čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo na stresovú situáciu. Stresor poškodil pacientove sociálne spojenia (ovdovenierozvod), širší systém sociálnych istôt a hodnôt (sťahovanie, emigrácia), alebo znamenal vážny vývojový medzník alebo krízu (nastúpenie do školy, rodičovská rola, nedosiahnutie sledovaného osobného cieľa, penzionovanie). Individuálna náklonnosť alebo zraniteľnosť síce hrá dôležitú úlohu pri riziku vzniku a stvárnení prejavov adaptačných porúch, jednako sa predpokladá, že porucha by nevznikla bez stresora. Prejavy sú rozličné vrátane skľúčenej nálady, úzkosti, strápenosti (alebo zmesi týchto príznakov), pocitu neschopnosti zvládnuť situáciu, plánovať do budúcnosti, alebo pokračovať v súčasných pomeroch; býva aj určité zhoršenie vo vykonávaní bežných denných úloh. Poruchy správania môžu byť sprievodným javom najmä v puberte. Prevládajúcim príznakom môže byť krátka alebo pretiahnutá depresívna reakcia alebo porucha iných emócií a správania.
    • Kultúrny šok
    • Smútenie (smútková reakcia)
    • Hospitalizmus u detí
    • Piaty znak umožňuje vymedzenie stavov:
      • .20 Krátkodobá depresívna reakcia
      • .21 Protrahovaná depresívna reakcia
      • .22 Zmiešaná úzkostná a depresívna reakcia
      • .23 S prevládajúcou poruchou iných emócií
      • .24 S prevládajúcou poruchou správania
      • .25 So zmiešenou poruchou emócií a správania
      • .28 S inými špecifikovanými prevládajúcimi symptómami
    • Nezahŕňa:
      • Úzkostný strach z odlúčenia u detí (F93.0)
  • F43.8 - Iné reakcie na ťažký stres
  • F43.9 - Nešpecifikované reakcie na ťažký stres

 

F44 - DISOCIATÍVNE (KONVERZNÉ) PORUCHY

Spoločné črty disociatívnych a konverzných porúch sú čiastočná alebo úplná strata normálnej integrácie medzi spomienkami na minulosť, pocitom identity, bezprostrednými pocitmi a ovládaním pohybov tela. Všetky typy disociatívnych porúch sa upravujú v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, najmä ak ich vznik súvisel s traumatickou životnou udalosťou. Chronickejšie poruchy, najmä ochrnutia a anestézie vznikajú v súvislosti s neriešiteľnými problémami alebo medziľudskými konfliktmi. Tieto poruchy sa predtým označovali ako rozličné typy konverznej hystérie. Predpokladá sa ich psychogénny pôvod, časová súvislosť s traumatickými udalosťami, neriešiteľnými a neznesiteľnými problémami alebo narušenými vzťahmi. Príznaky často zodpovedajú pacientovej predstave o príznakoch somatickej choroby. Vyšetrenia neukážu prítomnosť žiadnej somatickej choroby vrátane nervovej. Navyše jestvuje dôkaz, že strata funkcie je vyjadrením citových konfliktov alebo potrieb. Príznaky vznikajú v úzkej súvislosti s psychickým stresom a často sa zjavujú odrazu. Do tejto skupiny patria len poruchy vôľovo ovládaných somatických funkcií a straty citlivosti. Poruchy zahŕňajúce bolesť a iné komplexné somatické pocity sprostredkované autonómnym nervovým systémom sa zaraďujú medzi psychomatické poruchy (F45.0). Vždy treba myslieť na možnosť neskoršieho nástupu vážnych somatických alebo psychických porúch.

  • Zahŕňa:
    • Konverznú hystériu
    • Konverznu reakciu
    • Hystériu
    • Hysterickú psychózu
  • Nezahŕňa:
    • Simuláciu (vedomú simuláciu) (Z76.5)
  • F44.0 - Disociatívna amnézia - hlavný príznak poruchy je strata pamäti, zvyčajne na dôležité čerstvé udalosti, ktorú nezapríčiňuje organická psychická porucha. Strata pamäti je príliš výrazná, než aby sa dala vysvetliť ako obyčajná zábudlivosť alebo vyčerpanosť. Amnézia sa zvyčajne sústreďuje na traumatické udalosti, ako sú nezhody a nečakané úmrtia, a býva parciálna a selektívna. Úplná a generalizovaná amnézia je zriedkavá, zvyčajne je súčasťou fúgy (F44.1). Ak je tak, je potrebné ju podľa toho zaradiť. Diagnóza sa nemá používať pri organickej mozgovej poruche, otrave alebo nadmernom vyčerpaní.
    • Nezahŕňa:
      • Amnestickú poruchu vyvolanú alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami(F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .6)
      • Amnéziu NS (R41.3)
      • Amnéziu anterográdnu (R41.1)
      • Amnéziu retrográdnu (R41.2)
      • Nealkoholický organický amnestický syndróm (F04)
      • Postiktálnu amnéziu pri epilepsii (G40.-)
  • F44.1 - Disociatívna fúga - fúga má všetky črty disociatívnej amnézie plus účelové cestovanie mimo každodenného rozsahu. Hoci je na periódu fúgy amnézia, nezávislému pozorovateľovi sa správanie pacienta počas nej javí úplne normálne.
    • Nezahŕňa:
      • Postiktálnu fúgu pri epilepsii (G40.-)
  • F44.2 - Disociatívny stupor - diagnostikuje sa na základe hlbokého útlmu alebo úplného chýbania vôľových pohybov a normálnych odpovedí na vonkajšie popudy, ako svetlo, hluk a dotyk, pričom vyšetrenie neodkryje žiadnu organickú príčinu. Navyše je pozitívnym dôkazom pre psychogénnu príčinu vo forme čerstvých stresových udalostí alebo problémov.
    • Nezahŕňa:
      • Organickú katatónnu poruchu (F06.1)
      • Stupor NS (R40.1)
      • Stupor katatónny (F20.2)
      • Stupor depresívny (F31 - F33)
      • Stupor manický (F30.2)
  • F44.3 - Poruchy typu tranzu a posadnutia - poruchy s prechodnou stratou pocitu osobnej identity a plného uvedomovania okolia. Zahŕňa len stavy tranzu, ktoré sú nedobrovoľné a nechcené, okrem náboženských alebo kultúrne akceptovaných situácií.
    • Nezahŕňa:
      • Stavy spojené s akútnymi a prechodnými psychotickými poruchami (F23.-)
      • Stavy spojené s organickými poruchami osobnosti (F07.0)
      • Stavy spojené so syndrómom po otrase mozgu (F07.2)
      • Stavy spojené s intoxikáciou psychoaktívnymi látkami (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .0)
      • Stavy spojené so schizofréniou (F20.-)
  • F44.4 - Disociatívne motorické poruchy - najčastejšie typy porúch sa prejavujú stratou schopnosti pohybovať celými končatinami alebo ich časťami. Môžu veľmi pripomínať akúkoľvek ataxiuapraxiuakinézuafóniudysartriudyskinéziukŕče alebo ochrnutie.
    • Psychogénna afónia
    • Psychogénna dysfónia
  • F44.5 - Disociatívne kŕče (konvulzie) - môžu veľmi pripomínať epileptické záchvaty charakterom pohybov, ale zriedkavo sú pri nich prítomné pohryzenie jazyka, podliatiny zavinené pádom a neudržanie moču. Strata vedomia nenastáva, alebo ju nahrádza stupor alebo tranz.
  • F44.6 - Disociatívna anestézia a strata senzória - anestetické oblasti kože majú často hranice, ktoré viac zodpovedajú pacientovým predstavám o telových funkciách ako medicínskym poznatkom. Môže byť aj diferencovaná strata medzi senzorickými modalitami, ktorá nemôže byť dôsledkom neurologickej poruchy. Senzorickú stratu môžu sprevádzať žaloby na parestézie. Pri disociatívnych poruchách je zriedka strata zraku a sluchu.
    • Psychogénna hluchota
  • F44.7 - Zmiešané disociatívne (konverzné) poruchy - kombinácia porúch špecifikovaných pod F44.0 - F44.6
  • F44.8 - Iné disociatívne (konverzné) poruchy
    • Ganserov syndróm
    • Dvojitá osobnosť
    • Psychogénna zmätenosť
    • Psychogénne stavy temnosvitu
    • Piaty znak umožňuje vymedzenie stavov:
      • .80 Ganserov sydnróm
      • .81 Mnohopočetná porucha osobnosti
      • .82 Prechodné disociatívne (konverzné) poruchy vyskytujúce sa v detstve a v adolescencii
    • *.88 Iné špecifikované disociatívne (konverzné) poruchy
  • F44.9 - Nešpecifikované disociatívne (konverzné) poruchy

 

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Neurotick%C3%A9,_stresom_podmienen%C3%A9_a_somatoformn%C3%A9_poruchy_(MKCH-10)