Choď na obsah Choď na menu

Poruchy príjmu potravy

15. 10. 2019

Poruchy  Prijmu  Potravy  /PPP/

 

Hovoria vám niečo názvy orthorexia, bigorexia či drunkorexia? Že nie? Ide o najnovšie diagnózy z okruhu porúch prijmu potravy ,ktoré  však  ešte nie sú oficiálne zahrnuté v medzinárodnej klasifikácii chorôb. Zatiaľ nepredstavujú výrazný spoločenský problém, preto ich tu spomenieme len okrajovo:

Orthorexia nervosa je patologická posadnutosť správnou výživou. Postihnutí držia prísnu diétu s vylúčením „nezdravých či nečistých potravín“, ktorých okruh sa neustále rozširuje. „Zdravá výživa“ sa stáva stredobodom záujmu človeka. Môže viesť k nedostatku niektorých látok, zdravotným komplikáciám a zlej kvalite života.

Bigorexia, nazývaná aj Adonisov komplex je častejšia u mužov. Ide o chorobnú závislosť na cvičení s cieľom zväčšiť svoju svalovú hmotu. Ľudia s  touto poruchou si  pripadajú drobní a nedostatočne vyvinutí.  Konzumujú zvýšené množstvá stravy s cieľom zvýšiť tvorbu svaloviny. Svalovina svojou váhou potom zaťažuje kosti a kĺby. Nadmerný príjem energie, bielkovín a anabolík poškodzuje funkciu pečene a obličiek.

Drunkorexia je kombinovaná  porucha,  pri ktorej sa zároveň vyskytuje porucha príjmu potravy a nárazové pitie. Postihnutí obmedzujú príjem potravy, aby si ušetrili kalórie na konzumáciu alkoholických nápojov. Cez deň hladujú, aby sa večer mohli opiť, alebo  po konzumácii vysokých dávok alkoholu úmyselne zvracajú. Je to akási kombinácia anorexie, bulímie a nárazového pitia.

 

Podrobnejšie sa budeme zapodievať  poruchami prijmu potravy,  ktoré sú oficiálne uznávané ako psychiatrické diagnózy – anorexiou, bulímiou a záchvatovitým prejedaním

 

MENTÁLNA ANOREXIA: nejde o nechutenstvo,  pacientky pri nej majú zachovaný apetít a príjem potravy obmedzujú z iných dôvodov – z chorobného  strachu z pribratia na hmotnosti.  Inanícia-  aktívne odmietanie potravy - je podmienená ich skresleným vnímaním vlastných proporcií. Dievčatá, ktoré vyzerajú, akoby sa vrátili z koncentračného tábora sa vnímajú ako „ tučné“ a robia všetko, aby svoju hmotnosť redukovali – hladujú, užívajú preháňadlá, nadmerne cvičia, vyvolávajú si zvracanie – a najmä podvádzajú pri jedle, aby navodili dojem, že sa normálne stravujú. Ak niekto blízky v dobrom úmysle poznamená, že vyzerajú „ lepšie“, ovládne ich panika, že určite zas pribrali a zostria opatrenia, aby „prebytočné“ kilá zase zhodili. Anorexia sa popisuje už od staroveku, ale ako chorobná jednotka sa začala hodnotiť až v 19. storočí. Odvtedy jej incidencia rastie, možno aj pod vplyvom zmien  ideálu  krásy  - Rubensove „kypré ženy“ vyšli z módy ,“in“ je teraz typ Barbie, štíhle až vychudnuté modelky s chlapčenskou postavou. Snaha vyrovnať sa týmto módnym ikonám stojí na začiatku – a potom, v niektorej fáze sa to vymkne spod kontroly.  Pacientky ďalej usilujú o zníženie hmotnosti, následkom je podvýživa rôznej závažnosti, sekundárne endokrinné a metabolické zmeny a narušenie telesných funkcií . Často sa v priebehu anorexie objavujú epizódy bulímie pri zlyhaní reštriktívnej kontroly.

                                                                                                                                                                   

MENTÁLNA BULÍMIA:  „vlčí hlad“- je neovládateľné pudenie k jedlu, potreba „zaplniť  prázdnotu vo svojom vnútri“ jedlom, akéhokoľvek druhu a konzistencie, dôležitá pri konzumácii je len kvantita, nie kvalita. Bulimici konzumujú potravu bez výberu, v krajných prípadoch ju aj kradnú, alebo dojedajú zvyšky v reštauráciách. Kĺúčové je chýbanie pocitu sýtosti, takže prestávajú, až keď si žalúdok zaplnia tak ,že nemôžu dýchať. Vzápätí sa dostavuje pocit viny, a strach z pribratia..Potravy v žalúdku sa zbavujú zvracaním, preháňadlami, nadmerným cvičením. Po vyprázdnení sa im uľavuje nielen fyzicky, ale aj psychicky -mizne pocit viny. Bulimické epizódy majú rôznu frekvenciu, v ťažkých prípadoch niekoľkokrát denne a všetko úsilie a záujem postihnutého sa sústreďuje na obstarávanie zásob jedla, čo je náročné finančne i psychicky. Anorexia a bulímia sa často vyskytujú spoločne, alebo  po rokoch anorexia prechádza do bulímie / strata kontroly nad obmedzovaním stravy/.Opakované zvracanie má za následok rozvrat vnútorného prostredia a telesné komplikácie.

                                                                                                                                                         

U oboch foriem je typický strach z nadváhy, naliehavá potreba chudnúť, neustále zaoberanie sa myšlienkami na jedlo a hmotnosť.  Porucha stravovania  predstavuje pokus o zvládanie hlbších emočných problémov, ktoré v danom veku človek nedokáže zvládnuť inak. Manipulácia s hmotnosťou a stravovaním prináša pocit moci a kontroly – časom začne nahrádzať všetky ostatné záujmy a stáva sa hlavnou náplňou života. Ochorenie vedie k osamelosti, pridružujú sa výkyvy nálady, úzkosť a depresie

ZÁCHVATOVITÉ PREJEDANIE: „bing eating“-  prejavy sú podobné ako pri bulímii, zväčša nadväzujú na konkrétne psychické problémy v danom okamihu. Zásadný rozdiel medzi bulímiou a“ binge-eating“ poruchou spočíva v tom, že u záchvatovitého prejedania sa po prejedení  nerealizujú opatrenia proti priberaniu /navodené zvracanie alebo užívanie preháňadiel/. Väčšina pacientov so záchvatovitým prejedaním trpí preto  nadváhou.

 

Príčiny:

Ako u väčšiny psychických porúch ani u PPP nie je známa jednoznačná príčina. Ide o kombináciu biologických faktorov, faktorov prostredia a špecifických zmien organizmu v období puberty. Rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť   vzniku:

Dedičnosť – u jedincov s PPP u príbuzných v priamej línii je riziko vzniku 11x vyššie ako v bežnej populácii,. Gény nie sú osudom- genetické faktory pravdepodobne  zvyšujú riziko  len  v kombinácii s faktormi prostredia

Zmeny v hladinách prenášačov signálov v mozgu  /sérotonín/

Komplikácie v priebehu tehotenstva a pri pôrode

Rodina - všeobecný typ rodiny, v ktorej dieťa trpí PPP neexistuje. Rodičia detí s PPP sa o svoje deti starajú, venujú im pozornosť, zaujímajú sa o ich aktivity. Na druhej strane sa v rodinách málo hovorí o negatívnych pocitoch, sú vysoké nároky na výkon dieťaťa, nadmerná kontrola a málo emočnej podpory . Následkom je negatívne sebahodnotenie pacientiek. Problémom v rodine s PPP je komunikácia medzi jednotlivými členmi rodiny a spôsoby riešenia problémov a konfliktov

Obdobie puberty –zmeny telesných proporcii, sexualita

Spoločenský tlak a tlak médií  a reklamy– zmena ideálu ženskosti,  spoločnosť nekriticky oslavuje vychudnutú štíhlosť a nadmernú sebakontrolu. Média robia zo štíhlosti najdôležitejší znak ženskej krásy. Propagácia rôznych extrémnych diét - redukčné diéty zvyšujú riziko vzniku anorexie alebo bulímie asi osemkrát. Približne u 20% až 30% žien, ktoré držia nejakú redukčnú diétu sa časom rozvinie úplná alebo čiastočná forma PPP

Rizikové je prostredie s priamymi nárokmi na štíhlosť – baletky, modelky, gymnastky ...

 

Ďalšie faktory  podporujúce vznik PPP:

Perfekcionizmus vo výchove/ napr. dominantný otec vzbudzuje v dieťati komplex menejcennosti vo vzťahu k vlastnej hodnote a telu).

Sexuálne a  fyzické zneužívanie, násilie

Necitlivé reakcie na telesné zmeny v puberte – zosmiešňovanie, odsudzovanie, nezáujem

Nedostatok pozornosti, lásky, pochopenia a rešpektu osobnosti dieťaťa zo strany rodičov

Nadbytok pozornosti, lásky, opatrovanie, tzv. opičia láskam ktorá vedie k nesamostatnosti a závislosti

Dedičné dispozície –PPP u niekoho v rodine

Strata, smrť či odlúčenie rodiča v detstve

Strata bezpečného zázemia – sťahovanie, zmeny školy, pobyty v nemocnici

Násilné nútenie do jedla

 

Čo za poruchami prijmu potravy vidí psychológ:

Kontrola jedla a hmotnosti u anorektikov, je výsledkom pocitu, že všetko ostatné v živote sa im spod kontroly vymyká. Úporná snaha o získanie štíhlej postavy pomáha anorektikom zabúdať na ostatné problémy. Perfekcionizmus a súťaživosť sú bežnými vlastnosťami anorektikov. Majú na seba mimoriadne vysoké nároky a ak ich nesplnia, trestajú sa za to. Porušovanie vlastných prísnych pravidiel vedie k nenávisti k sebe samému. Skresľuje sa vnímanie vlastného tela. Hladovanie môže spôsobiť dramatickú zmenu osobnosti. Z milého a nežného dievčatka sa môže stať neznášanlivá a sebecká bytosť.

 Bulímia často začína v neskoršej puberte a môže byť druhou fázou anorexie.  Bulimici  nevedia, ako zaobchádzať so svojimi pocitmi, takže vnímajú  úzkosť alebo stres ako neodolateľné nutkanie na jedlo. Konzumujú obrovské množstvá jedla v pomerne krátkom čase a potom sa jedla zbavujú zvracaním  alebo použitím laxatív. Jedenie odvádza ich pozornosť od vlastného problému a po zbavení sa potravy cítia pokoj.

Záchvatovité prejedanie je podobné bulímii. Osoba, ktorá sa prejedá, túži po pocite naplnenia. V jedle hľadá útechu po zranení, sklamaní alebo strese. Nejedia preto, že sú hladní. Jedia, aby zaplnili svoje emocionálne prázdno. Prejedajú sa, aby potlačili svoje emócie.

 

Výskyt a frekvencia:

Porucha / najmä anorexia/ vzniká najčastejšie v puberte, u bulímie to nie je pravidlom. Vyskytuje sa dvadsaťkrát častejšie u dievčat ako u chlapcov, a postihuje asi 1-3% bežnej populácie dievčat Okrem snahy podobať sa podvyživeným modelkám , ktoré stelesňujú ideál krásy ,hrá pri vzniku poruchy u dievčat aj strach z dospelosti, , zo sexuality , strach z prijatia zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. Majú potrebu ostať deťmi, ochraňovanými a usmerňovanými, zároveň im však kontrola rodičov pripadá ako klietka, v ktorej uviazli. Odmietanie potravy a kontrola svojho tela je jediný spôsob, ktorým si môžu dovoliť prejaviť protest pri hyperprotektívnych rodičoch.

 

Prognóza:

Asi polovina pacientiek s anorexiou /a takmer dve tretiny s bulímiou /sa úplne vylieči, u štvrtiny dochádza len k čiastočnému zlepšeniu  a  u ďalšej štvrtiny ochorenie prechádza do chronicity so sociálnou izoláciou a pracovným zlyhávaním.

Úmrtnosť je priemerne 2 až 8%, je najvyššia zo všetkých psychických porúch.  Príčinou sú samovraždy a metabolický rozvrat so všetkými komplikáciami

 

Tu je autentická výpoveď  jednej z obetí PPP o prežívaní a uvažovaní v priebehu choroby:

 

Anorexia je o myšlienkach a  správaní sa k sebe, nie o type postavy či aktuálnej váhe. Tá sa  zmení na anorektický obraz až časom. Môj denný príjem som  nastavila na maximálne 300kcal za deň.  Vážila som sa každé ráno a ak náhodou moja váha neklesla,  tak som v ten deň priškrtila kalórie ešte viac. Vyhýbala som sa každej udalosti, ktorá zahŕňala konzumáciu jedla, odchádzala som z domu, aby by som nemusela absolvovať spoločnú večeru, špinila som riad,  aby to vyzeralo, že jem, …V podstate som chradla, no aj tak som si myslela, že prežívam najlepšie obdobie v živote… Najdesivejšie na tom celom bolo, že som sa zo začiatku cítila úžasne. Všetci ma chválili,  ako som krásne schudla. Cítila som sa tak ľahká, šťastná.  Myslela som si, že mám konečne pod kontrolou svoje telo. Moje telo však bolo vyhladované, unavené. Preto sa vôbec nečudujem, že si naliehavo pýtalo viac a viac. Už som sa nedokázala kontrolovať. Začala som mať strašné chute na jedlo. Sladké, slané, mastné. Všetko som kombinovala a jedla naozaj obrovské dávky. Nevedela som  prestať. Nedokázala som to ovládať. Po každom prejedení sa ma zmocnil strašne silný pocit viny, zúfalstva, úzkosti, depresie. Chcela som to zo seba všetko dostať von. Naučila som sa zvracať, znovu som  sa prejedla a takto stále dookola. Mala som na seba strašnú zlosť a čím viac som sa na seba hnevala, tým viac som mala chuť sa prejesť. Akoby som si chcela zámerne ubližovať. Toto obdobie bolo veľmi ťažké. Hanbila som sa vyjsť na ulicu, pretože som si myslela, že na mne každý uvidí, že som sa znova prejedla. Nevidela som východisko. Žila som len pre to, aby som sa prejedla a následne jedlo vyvrátila. Prvý krát som si uvedomila, že mám problém,  keď som jeden večer plakala pred chladničkou.  Nechcela som už ďalej jesť , ale niečo vo vnútri ma stále nútilo. Akoby niekde hlboko vo mne žil démon. Na jednej strane som veľmi chcela byť konečne zdravá. Chcela som byť už konečne slobodná. Bez všetkých tých výčitiek, depresií, úzkosti. Lenže na druhej strane som sa nedokázala zbaviť tej strašnej túžby a potreby schudnúť.  Problém bol totiž v tom, že som stále nechápala pravú podstatu problému.  Tým nebolo samotné jedlo. Jedlom sa moje telo  snažilo len vyplniť tu prázdnotu v mojej duši, ktorú som si vlastnou sebanenávisťou  vyrobila.

Čo je prvý krok k uzdraveniu? Zistite, čo robí dobre vám a robte to. Až keď sa oslobodíte od potreby stále každému vyhovieť ,  môžete skutočne počúvať seba. Žiaľ, človek s touto diagnózou si nikdy nemôže povedať, že je úplne vyliečený. Je to ako keď je človek alkoholik. Jeho vyliečenie spočíva v abstinencií.  Nemyslím, že toho malého démonika  vo vašom vnútri je možné úplne zabiť. Je ho však možné prestať počúvať. Na svojich fotkách  vidím niekoho, kto  zúfalo túži po uznaní , pretože ho nedokáže nájsť v sebe. Niekoho, kto bol taký hlúpy, že trýznil a menil sám seba len preto, aby sa páčil ostatným.  A to len preto, lebo som mala pocit, že tak ma budú mať ľudia radšej. Pokiaľ sa nedokážete mať radi ani vy sami, akoby vás mohol mať  rád niekto iný?

Chcela by som apelovať na rodičov. Začnite deti  viesť k tomu, aby sa mali radi, nech sa deje čokoľvek.. Anorexia je totiž len vedľajší účinok nedostatku sebaúcty. Myslite na to.

 

Začiatky porúch prijmu potravy sú nenápadné a často ujdú pozornosti okolia. Postihnuté nie sú k stavu kritické a podobne ako pri závislostiach KLAMÚ A PODVÁDZAJÚ v oblasti stravovania, hoci v iných oblastiach sú to čestné a pravdovravné dievčatá. Preto rodičia: Dôverujte, ale preverujte.

 

Toto sú varovné príznaky, ktoré by mali upriamiť vašu pozornosť na možnosť PPP:

-dieťa sa stáva expertom na energetickú hodnotu potravín, konzumuje len „ light“ produkty

-nadmerne športuje bez adekvátneho kalorického prijmu

-miznú potraviny z chladničky a špajze

-po jedle hneď odchádza na toaletu a zamyká sa tam

-vyhýba sa spoločnému stolovaniu, tvrdí, že nemá hlad, alebo už jedla

 

A toto sú zdravotné následky PPP:
– úbytok mozgovej hmoty pri hladovaní
– poškodenie zubnej skloviny,  zubné kazy
– rozleptanie sliznice pažeráka
-  zápal pankreasu
– kŕče vo svaloch a svalová slabosť z nedostatku vitamínov a minerálov
–vymiznutie menštruačného krvácania, neplodnosť

– spomalený tep a znížený tlak krvi, srdcové arytmie zo strát draslíka pri zvracaní
– chudokrvnosť z nedostatku železa

– odvápnenie kostí, zlomeniny i pri bežnom pohybe
–strata všetkých záujmov a vzťahov, sklon k izolácii, poruchy koncentrácie, pokles psychického výkonu, vzťahovačnosť, depresie, úzkosť, podráždenosť, pocity viny a hanby, samovražedné myšlienky.

 

 Diagnostika:

Pri rozvinutej anorexii je diagnóza zrejmá už na prvý pohľad. Pri bulímii a záchvatovitom prejedaní je stanovenie správnej diagnózy dosť obtiažne  aj vzhľadom na tendenciu pacientiek podávať skreslené alebo nepravdivé informácie .

V diferenciálnej diagnostike je potrebné vylúčiť všetky telesné ochorenia s prejavmi straty na hmotnosti / je ich veľmi veľa/ . Pri  ostatných psychických a telesných ochoreniach  pacientky referujú , že by  CHCELI jesť, ale nemôžu. Ide teda o NEŽELANÝ úbytok hmotnosti z iných príčin: nechutenstvo, bolesti , alebo iné príčiny (pri obsesívno-kompulzívnych poruchách, úzkosti alebo psychóze).Pri poruchách prijmu potravy je úbytok hmotnosti nie príznakom, ale CIEĽOM.  Nerealistický strach z prílišnej tučnoty je veľmi špecifický pre anorexiu a bulímiu, okrem nich  sa tento príznak  vyskytuje len pri dysmorfofobickej poruche z okruhu psychóz.

Pomerne spoľahlivým údajom poukazujúcim na mentálnu bulímiu sú Russellove značky – sú to mozole na hánkach alebo chrbte ruky vznikajúce pri opakovanom vyvolávaní zvracania počas dlhšieho časového obdobia. Príčinou je  trenie  hánok o zuby počas vyvolávania reflexu zvracania prstami v hrdle. Bulimici, ktorí si dokážu vyvolať zvracanie bez pomoci prstov  len „silou vôle“  – stiahnutím brušných svalov, tieto značky nemajú.[

                                                                                                                                                      

V skupine PPP treba venovať pozornosť aj súčasnému výskytu ďalších psychických porúch. Pri bulímii je to najmä závislosť na návykových látkach, v oboch skupinách sú časté aj depresie, fóbie či obsedantne kompulzívna porucha.

 

Liečba PPP:

 V minulosti sa terapeutický záujem sústreďoval len na kontrolu hmotnosti a normalizáciu stravovacích návykov. V posledných rokoch sa ťažisko pozornosti presunulo na riešenie  chorých rodinných konštelácií  a problémov  a   deficitov v oblasti sebaistoty a vlastného sebaobrazu. Liečba musí byť komplexná a dlhodobá Kľúčovou je spolupráca pacientky s terapeutom .Podmienkou tejto spolupráce je jasná dohoda o cieľoch a liečebných postupoch, určenie hranice minimálnej  cieľovej hmotnosti. . Terapeut má pacientke vysvetliť, že v prípade  ohrozenia jej života sa použijú i nátlakové opatrenia a nútená výživa. Na jednej strane musí trvať na zmenách a niekedy dokonca vytvárať tlak, na druhej strane by mal podporovať autonómiu pacientky. Prvoplánovým cieľom je zavedenie správneho stravovacieho režimu. Úloha liekov v počiatočných fázach liečby je sporná, podávajú sa najmä pri sprievodnej úzkosti , depresii a nutkavosti. Pri mentálnej anorexii sa uvádza zníženie rizika opätovného zhoršenia po podávaní antidepresív . Pri mentálnej bulímii sa účinkom niektorých antidepresív zvyšuje hladina serotonínu a tým sa znižuje pocit hladu a nutkavá potreba prejedania.

 

POZOR NA PRO-ANA /PRO-MIA/ !

Jedná sa o  skupiny, ktoré  tvrdia, že vytvárajú akceptujúce prostredie pre osoby s anorexiou a bulímiou . Ich  činnosť sa pohybuje od diskusných klubov  až po tvrdenia, že anorexia nie je psychická porucha, ale „životný štýl“, ktorý by mali lekári a rodiny rešpektovať.] V súčasnosti sa tieto skupiny presunuli na internet a sociálne siete, ponúkajú  návody,  ako prekonať pocity hladu alebo skryť svoje správanie pred rodinou a ostatnými.  Lekárske organizácie ich označujú za jednoznačne škodlivé.

 

 A na záver – odkaz „zaslúžilej“ anorektičky  potencionálnym pacientkam:

 

Žijem s anorexiou od svojich trinástich rokov. Teraz mám 60 a bilancujem, o čo som v živote „vďaka“ nej prišla. Ostala som osamelá, lebo kvôli jedlu som sa postupne izolovala od všetkých priateľov a známych. Som bez rodiny, lebo každý začínajúci vzťah skončil pri prvom spoločnom jedle. Neviem s ľuďmi nadviazať rozhovor, nájsť spoločnú tému pretože všetky moje záujmy a snaženia sa točia okolo jedla. Odchádzam do dôchodku a kladiem si otázku, aký má takáto existencia / životom to ťažko možno nazvať/ zmysel.

Prosím, neopakujte moju chybu  vyhľadajte odbornú pomoc čím skôr – kým vás choroba úplne nepohltí.

                                                                                                                                                    

 

Ďalšie informácie o PPP nájdete

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.