Choď na obsah Choď na menu

Úzkostné poruchy – príznaky a liečba

27. 9. 2019

Úzkostné poruchy stále častejšie zasahujú životy ľudí. Za ich zvýšeným výskytom stojí najmä emočné napätie z každodenného života.

Úzkostné poruchy

 

Úzkostné poruchy sú reakciou organizmu na predpokladanú hrozbu. Oproti strachu, ktorý je len emočnou odpoveďou má úzkosť silnú fyzickú podobu. Typické sú bolesti hlavy, tlaky na hrudi, búšenie srdca či iné. Silnejšie formy úzkosti môžu obsahovať aj zvracanie, silné závraty či vizuálne a auditívne halucinácie. Úzkostné poruchy patria k najčastejším psychoterapeutickým problémom.

 

Základom je emočné prežívanie

Úzkosť ako telesná skúsenosť (búšenie srdca, bolesti brucha či hlavy, tras atď) nevzniká ani sa bežne neobjavuje bez príčiny. Úzkosť alebo napätie vzniká ako dôsledok množstva nahromadených emócií, ktoré však zostali nevyjadrené, potlačené alebo nespracované vo vnútri človeka. Vzhľadom na fakt, že zostali len vo vnútri a nemali možnosť sa ventilovať do vonkajšieho prostredia, spôsobujú u človeka napätie a viaceré fyzické prejavy, ktoré nazývame úzkosť.

Pokiaľ osoba pocíti štyri alebo viac z nižšie uvedených 13-tich symptómov v priebehu niekoľkých minút, môžeme hovoriť o úzkostnom ataku: búšenie srdca, potenie, tras alebo chvenie, pocity nedostatočnosti dychu, pocity dusenia, bolesť alebo nepríjemný pocit na hrudi, žalúdočná nevoľnosť, pocit závratu alebo mdloby, zimnica alebo návaly tepla, brnenie, derealizácia alebo depersonalizácia, strach jedinca, že sa zblázni či stratí kontrolu a napokon strach zo smrti.

Úzkosť sa môže liečiť psychofarmakami, avšak pri miernejších formách úzkosti sa odporúča najmä psychoterapeutické pôsobenie. Úlohou psychoterapeuta, špecificky psychodynamického psychoterapeuta, je pochopiť, čo skutočne zapríčiňuje úzkosť klienta (psychofarmaká obyčajne len blokujú prežívanie úzkosti). Psychodynamická psychoterapia sa preto orientuje na poznanie emočného prežívania, ktoré u klienta spôsobuje napätie, tras či ťažkosti s dýchaním, teda úzkosť. Pomáha klientom uvedomovať si a tolerovať komplexné a bohaté emočné prežívanie, ktoré vo výsledku znižuje prežívanú úzkosť. Sám klient však musí byť ochotný otvorene rozprávať o svojich myšlienkach a emočných zážitkoch. Vtedy môže byť psychoterapia úspešná a klientovi sa značne zlepšiť kvalita života.

 

Biochemické procesy v mozgu

Mnohí ľudia sa zdráhajú prijať predstavu, že za ich úzkosťou môže byť emočné prežívanie. Neraz pritom odkazujú na odbornú literatúru, ktorá spája úzkosť s biochemickými procesmi v mozgu. Treba povedať, že výskum skutočne preukázal hormonálne odlišnosti u ľudí s úzkosťou, avšak dá sa predpokladať, že sú to práve dlhodobo nahromadené emócie, ktoré spôsobujú dané hormonálne odchýlky.

Môžeme si to priblížiť na príklade keď si ide osoba zabehať. Pri behu sa uvoľní telo aj myseľ a organizmus vyplaví hormóny šťastia (napr. serotonín). Deje sa to však aj naopak. Pokiaľ je telo napäté z nahromadených emócií nie je schopné vyplavovať hormóny šťastia. V prvom rade je preto dôležité uvoľniť emočné prežívanie klienta, aby sa vytvoril priestor pre adekvátne hormonálne stavy.

Bez tohto uvoľnenia sa stáva beh, prechádzka, práca alebo akákoľvek iná aktivita len krátkodobou záchranou pred prežívanou úzkosťou, ktorá krátkodobo pomôže vyplaviť serotonín.

 

Rozlišujeme ich niekoľko

Pojem úzkostné poruchy odkazuje na celý rad rôznych foriem úzkostí. Americká psychiatrická asociácia (DSM -V) vyčlenila niekoľko typov úzkostných porúch:

  1. separačná úzkosť – jedinec sa obáva možnosti odlúčenia od osôb, s ktorými má emočné puto, a to vo veku, ktorý takémuto strachu vývinovo nezodpovedá.
  2. selektívny mutizmus – zlyhávanie hovoreného prejavu v špecifických sociálnych situáciách, napr. v škole. Za iných okolností však jedinec bežne rozpráva.
  3. fóbie – prežívanie strachu a vyhýbanie sa určitým predmetom alebo konkrétnym situáciám. Strach je nadmerný a nezodpovedá reálnemu nebezpečenstvu.
  4. sociofóbia – jedinec pociťuje strach alebo sa vyhýba sociálnym interakciám a situáciám, ktoré so sebou prinášajú možnosť, že bude pozorovaný. To zahŕňa sociálne interakcie, ako sú stretnutia s neznámymi ľuďmi, či situácie, v ktorých vystupuje pred ľuďmi.
  5. panická porucha – jedinec zažíva nečakané panické ataky v podobe záchvatov intenzívneho strachu alebo znepokojenia, ktoré sú sprevádzané fyzickými alebo kognitívnymi symptómami, napr. pocity dusenia, tras, potenie, bolesť na hrudi, nevoľnosť atď.
  6. agorafóbia – úzkosť, ktorá sa objavuje v špecifických situáciách, napr. pri používaní verejnej dopravy, pobyte v otvorených/uzatvorených priestoroch, státí vo fronte či v dave.
  7. generalizovaná úzkostná porucha – stála a nadmerná úzkosť z mnohých rôznych oblastí vrátane pracovného či školského výkonu.
  8. úzkostná porucha vyvolaná užívaním látok/liekov – úzkosť ako dôsledok intoxikácie, odvykacieho stavu alebo užívania lieku.
  9. úzkostná porucha spôsobená iným somatickým ochorením – úzkosti sú fyziologickým dôsledkom iného somatického ochorenia.

 

Zdroj príspevku: https://www.bratislavapsycholog.sk/uzkostne-poruchy-priznaky-a-liecba/

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.