3.png

Agorafóbia patrí medzi úzkostné poruchy.

Jej podstatou je strach zo situácií v ktorých je problematický únik  alebo v ktorých nie je dostupná pomoc v prípade potreby - strach z uviaznutia v pasci, z ktorej niet úniku:  Čo ak sa mi tam niečo stane a nebudem sa môcť zachrániť, nebude mi mať kto pomôcť? /Porucha sa často mylne zužuje na strach z otvorených priestorov/ agora=otvorený priestor, tržište, ale situácií vyvolávajúcich úzkosť môže byť ďaleko viac: veľké  otvorené priestranstvá, nákupné centrá, priestranné miestnosti, alebo naopak malé uzavreté priestory, davy ľudí, verejné dopravné prostriedky, osamelé miesta, pobyt osamote  mimo bezpečia domova

Úzkosť dosahuje takú intenzitu, že človeka izoluje, zneschopňuje a obmedzuje v každodenných činnostiach.

Agorafóbia sa často zamieňa s panickou poruchou, pri ktorej sú rovnaké príznaky, ale nie sú viazané na konkrétnu situáciu,  objavujú sa náhle a odoznievajú v priebehu niekoľkých minút / panické ataky/. Agorafóbia sa môže vyvinúť po prekonaní niekoľkých panických atakov v súvislosti so strachom z možného návratu ataku a má za následok vyhýbanie sa situáciám, v ktorých atak vznikol.

Pre diagnózu agorafóbie je potrebné trvanie príznakov minimálne 6 mesiacov.                     

            

Príčina:

Príčina poruchy nie je známa, predpokladá sa porucha prenosu signálov v určitých častiach mozgu v dôsledku nerovnováhy chemických prenášačov/ najmä serotonínu/ Na vzniku má podiel dedičnosť, ale aj prostredie / chronické stresy a zneužívanie v detstve spojené s bezmocnosťou, strata rodiča.../ Dôležité pre vznik sú aj  určité rysy osobnosti a  temperament človeka - úzkostliví, precitlivelí ľudia s bojazlivou povahou a strachom z nových situácií  sú na vznik poruchy náchylnejší.

Výskyt:

Porucha postihuje 5-10% populácie. Najčastejšie začína vo veku okolo dvadsať rokov, spravidla do 35 rokov, príznaky sa s vekom zvýrazňujú. Ženy sú postihnuté častejšie ako muži. Často začína v súvislosti s prvým panickým atakom.

Príznaky:

Subjektívne: STRACH

-z preplnených ,otvorených alebo stiesnených priestorov

-z možného strápnenia, zosmiešnenia

-zo straty kontroly na verejnosti

-zo vzbudenia pozornosti, z uprených pohľadov

-zo straty príčetnosti

-z náhlej smrti

                    

 INÉ subjektívne príznaky:

-pocit odtrhnutia, odlúčenia

-bezmocnosť

-rozčúlenie, nervozita

-strata kontroly

-pocit, že vlastné telo nie je skutočné / depersonalizácia/

-pocit, že okolie nie je skutočné / derealizácia/

Telesné  príznaky:

-bolesť a tlak na hrudníku

-závrat

-búšenie srdca

-problémy s dýchaním / pocit nedostatku vzduchu/

-potenie

-tras

-nevoľnosť a hnačky

-návaly tepla alebo triaška

Podobné poruchy, ktoré je potrebné odlíšiť:

Separačná úzkosť- strach z odlúčenia od blízkych alebo opustenia domáceho prostredia u nezrelých osobností

Sociálna úzkosť -strach z kontaktu s inými osobami pre obavy z ich negatívneho hodnotenia

Panická porucha- krátkotrvajúce /minúty/ intenzívne stavy úzkosti sa objavujú bez súvisu s akýmkoľvek stresom

Depresívna porucha -okrem úzkosti sú prítomné aj iné príznaky / apatia, nízke sebavedomie, strata energie, sebaobviňovanie/

Je potrebné vylúčiť aj telesné ochorenia, v rámci ktorých vznikajú intenzívne stavy úzkosti.

Dôsledky nediagnostikovanej poruchy:

-depresia až samovražedné pokusy

-zneužívanie alkoholu a iných psychoaktívnych látok

-vyššie riziko aterosklerózy a koronárnych ochorení

Diagnostika:

Neexistuje objektívny laboratórny test na diagnostiku agorafóbie, diagnózu stanovuje psychiater na základe osobnej a rodinnej anamnézy, príznakov a častosti ich výskytu. Je potrebné odlíšiť iné úzkostné poruchy, /panická porucha, fóbie, depresia/ a vylúčiť telesné ochorenia s podobnými príznakmi.

Liečba:

Medikamentózna:

Antidepresíva, najmä zo skupiny ovplyvňujúcej hladinu serotonínu – obnovujú chemickú rovnováhu prenášačov signálu -účinok nastupuje až po dlhšom pravidelnom užívaní / minimálne 2-3 týždne/ a je potrebné dlhodobé užívanie aby sa predišlo návratu príznakov.

 Anxiolytiká /lieky proti úzkosti/ účinkujú hneď, zmierňujú úzkosť, ale pri dlhodobejšom podávaní je vysoké riziko vzniku závislosti

Iné medikamenty- ich jednoznačný pozitívny efekt sa zatiaľ nepotvrdil

Necitlivé rýchle nasadzovanie a najmä vysadzovanie medikácie môže viesť k stavu pripomínajúcemu panický atak,  úprava medikácie má byť postupná.

Psychoterapia:

Pomáha pacientovi stanoviť si ciele a učí ho technikám znižovania príznakov úzkosti

Najčastejšie používanou metódou je CBT / kognitívne-behaviorálna terapia/. Sústreďuje sa na spúšťače panických príznakov, rozoberá a konfrontuje pacientove úzkosti. Desenzitizáciou  - postupným znížovaním citlivosti jedinca voči situáciám, ktoré v ňom vyvolávajú strach alebo úzkosť a nahradením myšlienok spúšťajúcich paniku inými, účelnejšími - dosahuje zmenu nežiadúceho správania. Učí pacienta porozumieť a kontrolovať skreslené vnímanie stresujúcich situácií.

V začiatkoch terapie môže terapeut pacientovi ponúknuť liečbu bez jeho fyzickej prítomnosti v ambulancii / terapia telefonicky, on-line, alebo terapeutické sedenia na mieste, ktoré pacient pokladá za bezpečné./

Súčasťou liečby je aj poučenie rodiny.

Prognóza:

Tretina pacientov sa úplne vylieči, polovina udáva zmiernenie príznakov, jedna pätina je rezistentná voči terapii.

Podporná terapia:

Nezastupiteľná je úloha rodiny, sprostredkovanie stretnutia s psychológom alebo psychiatrom, motivácia a kontrola dodržiavania liečby. Príliš ochranársky postoj môže príznaky ešte prehĺbiť

Ďalšie zdroje informácií:

https://www.slovenskypacient.sk/agorafobia-priznaky-liecba-terapia-lieky/

https://www.zdravie.sk/choroba/36894/agorafobia-co-to-vlastne-je

http://www.pscentrum.sk/zdravotna-starostlivost/liecba-psychickych-poruch/strach-z-priestoru.php

https://stressfix.sk/agorafobia/

Heretik, A., sr., Heretik, A., jr. (eds) a spol.: Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof. 2007, 815 s.

Höschl, C, Libiger, J, Švestka, J (Eds): Psychiatrie. Praha: Tigis, 2002, s. 896.

Jan Práško a kol.: Agorafobie a panická porucha, Portál s.r.o., Praha 2008

 v anglickom jazyku

https://www.medicalnewstoday.com/articles/162169.php

https://www.nhs.uk/conditions/agoraphobia/treatment/

https://www.news-medical.net/health/Agoraphobia-Causes-Symptoms-Diagnosis-Treatment.aspx

Čomu sa venujeme

  • Individuálny pacient

    Poradíme, podporíme a povzbudíme pacientov v liečebnom procese.
  • Besedy so školákmi 

    Realizujeme besedy so školákmi na školách. Besedy sa týkajú destigmatizácie duševných ochorení.
  • Projekty pre duševne chorých

    Pripravujeme pre pacientov v liečebniach projekty pre ich pokojnejšiu rekonvalescenciu.
  • Spolupráca s inými OZ a firmami

    Spolupracujeme s rôznymi občianskymi združeniami a firmami, ktoré majú rovnaký cieľ ako my a tým je destigmatizovať duševné ochorenia a psychiatriu.

Besedy a stretnutia

Dohodnite si besedu s Pinelkami práve teraz! Kontaktujte nás

Duševné ochorenia

  • Bipolárna porucha

    22.3.2020

    Bipolárna afektívna porucha je charakteristická symptómami, ktoré sa objavujú v jasne odlíšených epizódach s medziperiódami nevyhranenej, priemernej nálady. V mnohých prípadoch neexistuje jasný vzorec, kedy alebo ako často sa manické epizódy objavujú alebo kedy alebo ako často sa striedajú s depresívnymi epizódami.

  • Bipolárna porucha I.

    22.3.2020

    Bipolárna porucha, označovaná aj ako manicko-depresívna porucha, manio depresia, je formou psychického ochorenia, pri ktorom dochádza k striedaniu epizód mánie, kedy je človek určité obdobie nezvyčajne nabudený, má veľa energie, a prejavuje sa u neho nezvyčajné správanie narúšajúce jeho bežný život; s epizódami depresie – ktoré sú presným opakom.

  • ADHD dospelých

    22.3.2020

    Je to pomerne nová diagnóza a pôvodne sa predpokladalo, že je chorobou detského veku, nakoľko príznaky sa zvyčajne objavujú už vo veku okolo 7 rokov. Výskumy  potvrdili  anatomické i funkčné zmeny mozgu  u detí s ADHD a teda porucha má neurobiologický základ –ide o odlišný vývoj niektorých oblastí mozgu, hlavne  oblastí kontrolujúcich pozornosť a riadenie.

  • Agorafóbia

    22.3.2020

    Agorafóbia patrí medzi úzkostné poruchy. Jej podstatou je strach zo situácií v ktorých je problematický únik  alebo v ktorých nie je dostupná pomoc v prípade potreby - strach z uviaznutia v pasci, z ktorej niet úniku.

Archív

Povzbudenia Pineliek