Depresia je v psychológii duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.
V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; angl. major-depressive disorder), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Chorý upadá do malomyseľnosti a anhedónie, pričom v obzvlášť závažných formách depresívnej epizódy môže rozvinúť psychotické symptómy v podobe skľučujúcich a sebaodsudzujúcich (autoakuzačných) delúzií (bludov), ktoré sú sprevádzané niekedy aj halucináciami, prípadne úplným ochromením telesnej motoriky (stupor). Ochorenie sa môže prejavovať v komorbidite s derealizáciou, depersonalizáciou či s úzkostnou poruchou a taktiež s mnohými somatickými poruchami spôsobujúcimi fyzickú bolesť. Je možné tiež potvrdiť zvýšenú mortalitu u depresívnych pacientov a to najmä vzhľadom na vysoké riziko spáchania samovraždy (suicídia). Preto je často nevyhnutná v rámci liečby farmakoterapeutická a psychoterapeutická starostlivosť.
Všeobecná charakteristika
Skúsenosť ukazuje, že pestrosť životných situácií, rozličné stresory, biorytmus alebo i počasie majú nezanedbateľný vplyv na náladu a emócie človeka. Zmeny nálad sú teda prirodzenou súčasťou ľudského života. Rovnako i smútok je normálnou, ba niekedy pre psychiku potrebnou reakciou, v rámci ktorej sa človek reflektuje. Pojem "depresívny" sa tak bežne používa na vyjadrenie istej psychickej únavy a spomínaného smútku. Človek sa zastavuje, zamýšľa a prípadne prežíva sklamanie a duševnú bolesť, s ktorou sa následne konfrontuje a učí sa ju zvládnuť. Istotne aj tým človek duševne rastie.
V medicínskom slovníku je však depresia nie iba vyjadrením chvíľkovej apatie, nezáujmu či smútku, ktoré sú normálnou reakciou na mnoho životných stresorov. Ide v ňom o patologickú entitu, ktorá výrazne a neprimerane dlhú dobu narušuje vnútorné prežívanie a rozpoloženie človeka i jeho telesný stav a vedie k sociálnej dysfunkcii. Nezriedka pacient pociťuje namiesto smútku agitovanosť, teda psychomotorický nepokoj a vnútorné napätie sprevádzané podráždenosťou či nervozitou. Depresia spojená práve s podráždenosťou je typická najmä pre deti a adolescentov.
Znakom patologickej depresie okrem sociálnej dysfunkcie je prítomnosť skľúčenej nálady (alebo iných symptómov depresie) neprimerane dlhý čas a počas väčšiny dňa. Pri niektorých typoch depresie (pozri Typy depresie) možno identifikovať spoľahlivý empirický základ, akýsi spúšťač a "živiteľ" depresívnych myšlienok. Takéto exogénne depresie sú teda istou reakciou psychiky i celého organizmu, ale nadobúdajú neadekvátny, patologický charakter práve svojou dĺžkou trvania a závažnosťou symptomatiky. Vtedy už nemožno hovoriť o normálnej psychickej reakcii, ale o rozvoji periodického duševného ochorenia. Takéto odlíšenie klinickej depresie od depresívnej reakcie je možné vyjadriť tromi znakmi:
- intenzita a trvanie nálady sú signifikantné;
- je prítomný podnet, ktorý motivuje náladu, ale veľmi často podnet prítomný nebýva a vtedy je nálada nemotivovaná;
- nálada ovplyvňuje nielen správanie, ale aj celú osobnosť človeka.
Depresia sa tak v tomto vymedzení chápe ako závažná duševná porucha, ktorá vyžaduje farmakoterapeutickú liečbu, a teda psychiatrickú starostlivosť.
Typy depresie
- Endogénna depresia je depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti skľučujúcej situácie.
- Exogénna depresia je neprimerane dlhá reakcia na existujúcu skľučujúcu situáciu (strata partnera, neúspech pri skúške); liečba psychoterapiou.
- Larvovaná depresia je depresia zastretá, skrytá, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky.
- Psychogénna depresia je depresia duševného pôvodu, napr. reaktívna depresia, exhaustívna depresia, neurotická depresia a pod.
Niekoľko vedeckých štúdií potvrdilo štatistickú koreláciu medzi depresiou a nadmernému vystaveniu niektorým poľnohospodárskym pesticídom.
Príznaky (podľa A. T. Becka)
- smútok – dlhotrvajúci a hlboký smútok je typický pre depresiu
- pesimizmus – zameranie sa na negatívne stránky života
- pocit zlyhania – vedomie zlyhania v dôležitej veci
- nenávisť voči sebe – nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
- pocit viny – vedomie ťažkého previnenia
- vedomie, že si zaslúžim trest – predstava, že by som mal byť potrestaný
- sebaobviňovanie – prisudzovanie si viny a zodpovednosti
- samovražedné myšlienky – riešenie bezvýchodiskovej situácie je videné v samovražde
- častejší plač – ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy naopak by chceli plakať a nemôžu
- podráždenosť – vyššia citlivosť na rušivé situácie
- nerozhodnosť – neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie aj v maličkostiach
- neupravenosť zovňajšku – strácanie záujmu o svoj zovňajšok
- zmena telesnej hmotnosti – dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
- spomalenosť – predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
- zmena dĺžky spánku – väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré prebúdzanie
- pocit vyčerpanosti – vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
- strata apetítu – „strácanie chuti“ do jedla a pôžitku z jedla
- strata energie – zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
- nespokojnosť – so sebou, svetom, rodinou, svojím telom…
Diagnostické kritériá DSM IV
Diagnostické kritériá DSM IV pre depresívnu epizódu
- v priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia):
- depresívna nálada (napr. plačlivosť, smútok, pocit prázdnoty), u detí a adolescentov skôr podráždená nálada;
- výrazné ochudobnenie záujmov, až strata potešenia;
- nechuť alebo zvýšená chuť do jedla spojená s úbytkom alebo nárastom telesnej hmotnosti (aspoň 5% za mesiac);
- insomnia (nespavosť) alebo hypersomnia;
- psychomotorická agitovanosť alebo spomalenie;
- únava alebo „strata energie“ počas takmer celého dňa;
- znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti a/alebo nadmernej či nezodpovedajúcej viny;
- znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia;
- opakované suicidálne úvahy (myšlienky na samovraždu).
- v prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy
- symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog
- afektívna alterácia spôsobuje narušenie vykonávania svojej sociálnej roly
- ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace
Ďalšie príznaky
- narušené sexuálne funkcie (nezáujem o sex, frigidita), bolesti hlavy, celková slabosť, znížená schopnosť na niečo sa sústrediť, nečinnosť, beznádejnosť, osamelosť, nízke sebavedomie, strach a úzkosť
Zdroj príspevku: https://sk.wikipedia.org/wiki/Depresia_(psychol%C3%B3gia)
Depresia je v psychológii duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.
V psychiatrii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu (klinická depresia; angl. major-depressive disorder), ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti. Chorý upadá do malomyseľnosti a anhedónie, pričom v obzvlášť závažných formách depresívnej epizódy môže rozvinúť psychotické symptómy v podobe skľučujúcich a sebaodsudzujúcich (autoakuzačných) delúzií (bludov), ktoré sú sprevádzané niekedy aj halucináciami, prípadne úplným ochromením telesnej motoriky (stupor). Ochorenie sa môže prejavovať v komorbidite s derealizáciou, depersonalizáciou či s úzkostnou poruchou a taktiež s mnohými somatickými poruchami spôsobujúcimi fyzickú bolesť. Je možné tiež potvrdiť zvýšenú mortalitu u depresívnych pacientov a to najmä vzhľadom na vysoké riziko spáchania samovraždy (suicídia). Preto je často nevyhnutná v rámci liečby farmakoterapeutická a psychoterapeutická starostlivosť.
Všeobecná charakteristika
Skúsenosť ukazuje, že pestrosť životných situácií, rozličné stresory, biorytmus alebo i počasie majú nezanedbateľný vplyv na náladu a emócie človeka. Zmeny nálad sú teda prirodzenou súčasťou ľudského života. Rovnako i smútok je normálnou, ba niekedy pre psychiku potrebnou reakciou, v rámci ktorej sa človek reflektuje. Pojem "depresívny" sa tak bežne používa na vyjadrenie istej psychickej únavy a spomínaného smútku. Človek sa zastavuje, zamýšľa a prípadne prežíva sklamanie a duševnú bolesť, s ktorou sa následne konfrontuje a učí sa ju zvládnuť. Istotne aj tým človek duševne rastie.
V medicínskom slovníku je však depresia nie iba vyjadrením chvíľkovej apatie, nezáujmu či smútku, ktoré sú normálnou reakciou na mnoho životných stresorov. Ide v ňom o patologickú entitu, ktorá výrazne a neprimerane dlhú dobu narušuje vnútorné prežívanie a rozpoloženie človeka i jeho telesný stav a vedie k sociálnej dysfunkcii. Nezriedka pacient pociťuje namiesto smútku agitovanosť, teda psychomotorický nepokoj a vnútorné napätie sprevádzané podráždenosťou či nervozitou. Depresia spojená práve s podráždenosťou je typická najmä pre deti a adolescentov.
Znakom patologickej depresie okrem sociálnej dysfunkcie je prítomnosť skľúčenej nálady (alebo iných symptómov depresie) neprimerane dlhý čas a počas väčšiny dňa. Pri niektorých typoch depresie (pozri Typy depresie) možno identifikovať spoľahlivý empirický základ, akýsi spúšťač a "živiteľ" depresívnych myšlienok. Takéto exogénne depresie sú teda istou reakciou psychiky i celého organizmu, ale nadobúdajú neadekvátny, patologický charakter práve svojou dĺžkou trvania a závažnosťou symptomatiky. Vtedy už nemožno hovoriť o normálnej psychickej reakcii, ale o rozvoji periodického duševného ochorenia. Takéto odlíšenie klinickej depresie od depresívnej reakcie je možné vyjadriť tromi znakmi:
Depresia sa tak v tomto vymedzení chápe ako závažná duševná porucha, ktorá vyžaduje farmakoterapeutickú liečbu, a teda psychiatrickú starostlivosť.
Typy depresie
Niekoľko vedeckých štúdií potvrdilo štatistickú koreláciu medzi depresiou a nadmernému vystaveniu niektorým poľnohospodárskym pesticídom.
Príznaky (podľa A. T. Becka)
Diagnostické kritériá DSM IV
Diagnostické kritériá DSM IV pre depresívnu epizódu
Ďalšie príznaky
Zdroj príspevku: https://sk.wikipedia.org/wiki/Depresia_(psychol%C3%B3gia)