3.png

Som človek, ktorý rád robí veci podľa seba a preto by som sa na začiatku veľmi rada poďakovala stránke psychozdravie.sk, že mi umožňujú realizovať sa svojimi príspevkami práve u nich. Mám svojský štýl písania, ktoré je založené na praktických skúsenostiach zo života. Práve včera som sa stretla s mladou ženou, ktorá mi rozprávala svoj príbeh o tom ako jej mama neuznáva psychiatrov, psychológov, lieky a všetko, čo s psychiatriou súvisí. Je presvedčená, že jej dcéra trpí fyzickým ochorením tela a psychika s tým nemá nič spoločné. Musím povedať, že to nie je ojedinelý prípad. Stretávam sa s tým pravidelne, takže ma to nakoplo, aby som tým neveriacim Tomášom napísala niečo o dôležitosti tohto zdravotníckeho odvetvia práve v tejto dobe, ktorá je ohniskom psychických ochorení. Mnohí ľudia odsudzujú medikamentóznu liečbu psychických ochorení a radi by, aby sa ľudia sústredili radšej na prevenciu. Skúste človeku, ktorý má po srdcovom infarkte povedať, aby nebral lieky na srdce a zameral sa na prevenciu, keď on už tú prevenciu prešvihol. Mnohé psychické ochorenia vznikajú už v detstve a pravdou je, že dokážu byť neliečené niekoľko desiatok rokov, kým sa vôbec príde na to, že človek trpí duševným ochorením. Necháte ho radšej trpieť alebo zomrieť ako by ste mu dopriali odbornú pomoc? Chcem veriť, že nie. Ak by nebolo psychiatrie, dnes by tu už mnohí z nás neboli a to vrátane mňa. Psychiatria mi zachránila život. A áno aj medikamenty na tom mali svoju zásluhu. Ono totiž keď už život zachraňujete, musíte použiť všetky dostupné prostriedky, ktoré máte, o ktorých viete, že môžu pomôcť, aby ste ten ľudský život zachránili. Čo však nie je nikde napísané je to, že tie medikamenty musíte brať do konca života v takých dávkach, aké vám nastavili pri záchrane. Je dôležité spolupracovať s psychiatrom, aby sa vám postupne dávky znižovali, aby ste našli spolu hladinu, pri ktorej ste ešte stále v poriadku a pri ktorej už nie.

Nie je nič neobvyklé stretnúť ľudí, ktorí sa trápia, sužujú, nevedia si sami pomôcť, ale ani netušia, že by sa mohli obrátiť na psychológa či psychiatra. Keď občas niekomu poviem, aby jednoducho išiel k psychiatrovi a poradil sa, stáva sa, že dostanem odpoveď, či som sa zbláznila. Rada odpoviem, že áno, ja už som sa zbláznila, pretože som to neurobila včas. Išla som neskoro a nedobrovoľne. Práve preto som sa rozhodla šíriť osvetu, aby sa ľuďom nestávalo to, čo mne. Nie, psychiatria nie je strašiak ani posledná možnosť. Psychiatria by mala byť prvou možnosťou, kam sa človek obráti, keď sa necíti psychicky v poriadku. Nie až vo chvíli, keď už mu to preteká cez hlavu. Viem, psychiatria má zlú povesť, ale to má asi každé odvetvie na svete, vždy je všetko o ľuďoch, o prístupe, o spolupráci. Ono, človek by možno aj navštívil psychiatra, keby ho viac nezaujímalo čo povie okolie ako jeho vlastné zdravie. A často sú to práve príbuzní a tí najbližší, ktorí nechápu, načo človek potrebuje pomoc a prečo má psychické problémy. Odsudzujú ho, že je neschopný vyriešiť si to sám. No sú aj takí, ktorí si škodia sami tým, že nechcú, aby sa niekto vŕtal v ich živote. Stigma, ktorá je okolo psychiatrie vzniká hlavne preto, že my pacienti mlčíme, my sme tí, ktorí vytvárajú okolo duševna dusno. My máme strach povedať pravdu, ktorá by ostatným otvárala oči a rúcala mýty. Takže v podstate nie je chybou verejnosti, že má z psychiatrie strach, pretože my si za to môžeme sami. Toto sa asi mnohým páčiť nebude, ja viem, ale pravda nie je vždy príjemná. Teda vlastne asi nikdy.

Ak vám môžem poradiť, pozerajte menej filmov a zaujímajte sa viac o realitu. Pretože realita psychiatrie je niekde celkom inde ako filmy ukazujú. Keby to tak nebolo, dnes by som už tento článok nepísala. Ľudia často očakávajú od lekárov zázraky, no zabúdajú, že je to hlavne na nich samotných ako si pomôžu. Aj keď vám urobia bypass srdca a vy nezmeníte svoj spôsob života, dostanete sa opäť do problémov. To isté je dôležité aj pri psychických ochoreniach. Lieky vám pomôžu, psychológovia vás vypočujú, ale ostatné je na vás.

Cieľom tohto článku nie je vychváliť psychiatriu alebo možno je, pretože ona jediná sa zaoberá ochorením duše, mozgu, takže ako jediná vám ešte stále dokáže pomôcť, keď nevládzete. No a ak máte stále pochybnosti či vyhľadať odbornú pomoc, pýtajte sa kompetentných.

Vyhľadať pomoc nie je hanba. Keď sa spýtate, nebudete za hlúpych. Keď prijmete pomoc včas, ušetríte si mnoho trápení a problémov.

Autorka: Renata I. Jančeková

Polia s hviezdičkou * sú povinné.

Pridať komentár

Prehľad komentárov

  • Destigmatizácia

    17.8.2022 18:17:59 | Nia

    Písali ste,že sú to práve pacienti,ktorí vytvárajú okolo psychických ochorení dusno. Pretože mlčia a tým sa podielajú na stigmatizácii. Ja som zažila pocit stigmatizácie len raz. A zhodou okolností zažila som asi diskrimináciu práve od zamestnancov psychiatrie. Konkrétne v Pinelke. Hovorím asi to bola diskriminácia,nie som si istá, pretože môj kamarát mi tvrdí,ze nie. Ale aby som išla k veci. Mám rada Pinelku z výnimkou uzavretých a polouzavretých oddelení. Mám rada atmosféru tej budovy a potom ,čo som bola so schizofréniou hospitalizovaná v liečebni,som zatúžila v nej aj pracovať. Z liečebne ma prepustili v decembri 2018 a v máji 2019 som našla inzerát,že do liečebne hľadajú sanitárky. Išla som teda na personálne oddelenie sa o to miesto uchádzať. Najprv mi tvrdili,ze ma nemôžu prijať, pretože nemám odborné vzdelanie. Mám gymnázium. Potom mi začali vysvetľovať ako sú psychiatrickí pacienti veľmi špecifickí,že preto potrebujem to odborné vzdelanie. Zmienka o špecifickosti psychiatrického pacienta ma zaujala, veď som medzi nimi 3 mesiace žila a nemám pocit, žeby som tej špecifickosti nerozumela. Tak som sa toho chytila a vybafla som: "Aj ja som psychiatrický pacient." A oni mi na to:"No ale zamestnávať psychiatrických pacientov to mi nerobíme,to by bolo kontraproduktívne." Prezradila som im,že som psychiatrický pacient,pretože som si myslela,že bude plusom,keď mám takéto skúsenosti a možno aj vďaka tomu ma na to miesto nakoniec zoberú. Okrem toho, svojho času pracovali v Pinelke aj civilkári ako sanitári a tí taktiež nemali príslušneé vzdelanie. Skrátka nakoniec ma definitívne odmietli,hlavne preto,že som psychiatrický pacient, lebo chvíľu to už vyzeralo,že keby som už mala skúsenosť ako sanitárka niekde inkde,že by ma vzali. Ale tým priznaním sa,že som pacient,som si to už asi navždy pokašlala. Takže,keby som aj tú skúsenosť s prácou sanitárky nadobudla niekde inkde, a potom sa šla uchádzať o to miesto, už ma nezoberú. Mám stigmu. Nechceli ma prijať medzi seba. Keď som to povedala svojmu psychiatrovi,vravel mi,že sa to dalo napadnúť. Môj kamarát mi povedal,že to nebola diskriminácia,ale že nemám nikdy nikomu vravieť,že som psychicky chorá. V Česku na psychiatriách pracujú aj takzvaní peer konzultanti. Čo sú práve ľudia so skúsenosťou psychického ochorenia,ktorí prešli kurzom. Ale ja som chcela byť len sanitárkou. Práve od zamestnancov psychiatrie by som toto čakala najmenej,keď sa už toľko hovorí o tej destigmatizácii. Neviem,čo také kontra by som na tom mieste mohla vyprodukovať.

    Odpovedať

Čomu sa venujeme

  • Individuálny pacient

    Poradíme, podporíme a povzbudíme pacientov v liečebnom procese.
  • Besedy so školákmi 

    Realizujeme besedy so školákmi na školách. Besedy sa týkajú destigmatizácie duševných ochorení.
  • Projekty pre duševne chorých

    Pripravujeme pre pacientov v liečebniach projekty pre ich pokojnejšiu rekonvalescenciu.
  • Spolupráca s inými OZ a firmami

    Spolupracujeme s rôznymi občianskymi združeniami a firmami, ktoré majú rovnaký cieľ ako my a tým je destigmatizovať duševné ochorenia a psychiatriu.

Besedy a stretnutia

Dohodnite si besedu s Pinelkami práve teraz! Kontaktujte nás

Duševné ochorenia

  • Bipolárna porucha

    22.3.2020

    Bipolárna afektívna porucha je charakteristická symptómami, ktoré sa objavujú v jasne odlíšených epizódach s medziperiódami nevyhranenej, priemernej nálady. V mnohých prípadoch neexistuje jasný vzorec, kedy alebo ako často sa manické epizódy objavujú alebo kedy alebo ako často sa striedajú s depresívnymi epizódami.

  • Bipolárna porucha I.

    22.3.2020

    Bipolárna porucha, označovaná aj ako manicko-depresívna porucha, manio depresia, je formou psychického ochorenia, pri ktorom dochádza k striedaniu epizód mánie, kedy je človek určité obdobie nezvyčajne nabudený, má veľa energie, a prejavuje sa u neho nezvyčajné správanie narúšajúce jeho bežný život; s epizódami depresie – ktoré sú presným opakom.

  • ADHD dospelých

    22.3.2020

    Je to pomerne nová diagnóza a pôvodne sa predpokladalo, že je chorobou detského veku, nakoľko príznaky sa zvyčajne objavujú už vo veku okolo 7 rokov. Výskumy  potvrdili  anatomické i funkčné zmeny mozgu  u detí s ADHD a teda porucha má neurobiologický základ –ide o odlišný vývoj niektorých oblastí mozgu, hlavne  oblastí kontrolujúcich pozornosť a riadenie.

  • Agorafóbia

    22.3.2020

    Agorafóbia patrí medzi úzkostné poruchy. Jej podstatou je strach zo situácií v ktorých je problematický únik  alebo v ktorých nie je dostupná pomoc v prípade potreby - strach z uviaznutia v pasci, z ktorej niet úniku.

Archív

Povzbudenia Pineliek