OK

Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie. Ďalšie informácie

3.png

 

Ešte pred pár dňami som bola presvedčená, že sa téme koronavírusu venovať nebudem. Je totiž toľko informácií, ktoré sú snáď úplne všade, že som nepovažovala za dôležité vyslať do sveta ďalší text, ktorý by mal obsahovať poučenia o koronavíruse. Lenže za posledné dni sa mi ozývajú ľudia so zhoršujúcimi sa úzkosťami, so strachom a obavami z toho, či náhodou neochorejú, či ich niekto nenakazí. Píšu mi ľudia, ktorí majú strach o svoju existenciu či už pracovnú, finančnú alebo zdravotnú. Niektorí majú strach o svojich blízkych v zahraničí, iní zase strach z toho, či sa im podarí vrátiť zo zahraničia do vlasti. Už sa neprejavujú úzkosti a strach iba u duševne chorých ľudí, príznaky sa už prejavujú aj u zdravých ľudí. A sú to práve úzkosti a strach, ktoré v nás vyvolávajú a spúšťajú paniku a skratové jednanie. Každý z nás má obranný mechanizmus a v týchto chvíľach funguje na plné obrátky. Nikto z nás predsa nechce ochorieť a už vôbec nikto z nás nechce zomrieť. Je to úplne prirodzené chovanie, ktoré nám bolo dané evolučne, sme nastavení bojovať za to, aby sme prežili.

Lenže nie je boj ako boj. Keď nás napadne ľudský protivník, vyburcujeme v sebe pud sebazáchovy a sme schopní zabíjať, aby sme prežili. Tomu sa vraví vojna a to poznáme mnohí či už z vlastnej skúsenosti alebo z filmov a dokumentov. Sme zvyknutí na to, že v prípade ohrozenia urobíme veci, ktorých by sme za normálnych okolností neboli schopní. Keď je človek vo vojne, vybičuje svoj strach a úzkosť do boja a po boji prichádza uvoľnenie, pretože človek prežil. Kľud teda nastáva až potom, čo sme prekonali svoj strach a úzkosť a vyvinuli istú činnosť. Mnohí to poznáme napríklad ak ide o naše deti, v prípade ich ohrozenia sme v tom strachu o ne schopní urobiť čokoľvek, aby sme ich ochránili či zachránili. Až je všetko v poriadku a deti sú v bezpečí, až vtedy sa začneme upokojovať aj my, strach a úzkosti sa postupne rozplývajú. A my sa vraciame do normálu.

Lenže v tomto momente tu máme celkom iného protivníka. Protivníka, ktorý je neviditeľný, ktorého nepoznáme a nevieme ako s ním naložiť, aby sme ho porazili. Lenže naše základné inštinkty ako sú strach a úzkosť sú zapnuté a fungujú naplno. A my sme odhodlaní bojovať, zápasiť a poraziť ho. Lenže tu príde otázka: „Ako porazíte neviditeľného protivníka? Ako dostanete zo seba ten strach a úzkosť?“ A každý človek vie, že nemá koho zbiť ani inak niekomu ublížiť a tak v ňom narastá panika. Keď už nemôžeme urobiť nič fyzicky, začneme sa napádať aspoň slovne, aby sme v sebe uvoľnili strach, ktorý sa rozrastá do celého nášho tela. Z paniky vykupujeme obchody, pretože tým uvoľňujeme strach a úzkosť, je to z dôvodu, že chceme prežiť. A verte alebo neverte, je to prirodzené, pretože my poznáme z veľkej časti iba fyzickú činnosť na uvoľnenie napätia, ktoré sa v nás hromadí. Ak by sme toto napätie nejakým spôsobom neuvoľnili, nahromadilo by sa ho v nás toľko, žeby mohlo samo o sebe ohroziť náš život. Aj toto je dôvod, prečo mnohí ľudia nerešpektujú nariadenia, hrajú sa na hrdinov, sú agresívni a ohrozujú nás ostatných. Bohužiaľ týmto spôsobom ventilujú strach, ktorý nevedia ventilovať inak. Akákoľvek kritika, nadávky, osočovanie či napádanie je celkom zbytočné, pretože používate iba vlastný strach proti ich strachu a tak sa výsledok míňa účinkom.

Čo teda robiť v týchto chvíľach, ktoré potrvajú týždne, možno aj mesiace, aby človek nielen neochorel, ale aby sa aj nezbláznil? Samozrejme, že je veľmi dôležité dodržiavať nariadenia, ktoré stanovila vláda a WHO. To je základný krok k porazeniu tohto neviditeľného protivníka. Čiže zostať doma, dodržiavať hygienu, zbytočne nevychádzať, len pre nevyhnutné a používať rúšku, aby sme ochorenie nepriniesli do rodiny. Potom tu však je aj istý druh psychohygieny, ktorý je pre tento čas nevyhnutný. Keďže sme zatvorení medzi štyrmi stenami, môžu na nás prísť stavy úzkosti a stres spolu so strachom čo s nami bude. Najhoršia možná kombinácia, ktorá je spúšťačom oslabenia našej imunity. Mnohí z vás to určite poznajú, ak sú pod dlhodobým tlakom, v dlhodobom strese a zrazu príde uvoľnenie, ich telo automaticky reaguje a zostanú chorí. Má to jednoduchý dôvod, keď je telo príliš dlho pod tlakom, je neprimerane zaťažené a pri uvoľnení, čiže keď sa človek dostane do kľudu, napríklad keď si vezme dovolenku a chce oddychovať, telo reaguje vyčerpaním, čo značí, že sa oslabí imunita a automaticky je človek náchylný na ochorenie.

Ako teda nedať telu možnosť, aby sa vyčerpalo? Práve v týchto chvíľach je dôležité úzkosť a strach uvoľniť  tým správnym spôsobom. V prvom rade je podstatné akceptovať to, že musíme sedieť doma. Nebojte sa, vonku nie je koniec sveta, vonku všetko žije, len sa tam nepohybujeme my ľudia. Je dôležité si uvedomiť, že nám nič neutečie. To, čo je pre život najpodstatnejšie máme v tejto chvíli v tesnej blízkosti a to je rodina. Pokiaľ ste všetci doma a ste zdraví, nie je vôbec dôvod na strach a obavy. Ak je niekto, kto s vami nemôže byť, ale viete, že je v poriadku a v izolácii, tiež nie je dôvod na obavy. Sú ľudia, ktorí musia chodiť do práce, aby nás nakŕmili a ochránili, takže je fajn myslieť na nich, aby zbytočne neochoreli. Pretože práve oni spadajú do rizikovej kategórie, ktorá v týchto chvíľach prežíva najväčší stres. Je na nás, aby sme im to čo najviac zjednodušili, pretože sa bez nich nezaobídeme.

Ďalším takým bodom je to, aby sme prestali sledovať to, aké nezmyselnosti robia tí, ktorí zo strachu nerešpektujú nariadenia. Namiesto kritizovania a odsudzovania by sme im mali ísť príkladom, ukázať im, že je to v poriadku keď sa človek chráni proti neviditeľnému nepriateľovi, že je v poriadku aj strach, ktorý cítime, ale je dôležité, aby sme mu nepodliehali. Je úplne zbytočné sa nad týmito ľuďmi rozčuľovať a kritizovať ich, či dokonca nenávidieť ich. Škodí to totiž iba nám samotným. Nechajte to na kompetentných ľudí, ktorí sa o nich postarajú.

A teraz to najdôležitejšie. Sú fyzické činnosti, ktoré môžu eliminovať strach a úzkosť a môžete ich vykonávať doma. Venujte sa tomu, čo ste dlho odkladali, tomu, na čo ste nemali dlho čas. Venujte sa tomu, čo vás najviac baví. Čítajte, píšte, rozprávajte sa, skladajte modely automobilov či lietadiel, hrajte hry, volajte s priateľmi, pozerajte telku, štrikujte, háčkujte, šite, upracte  si fotografie v telefóne(len toto mi zaberie mesiac). Činností, ktoré môžeme vykonávať doma je nespočetne veľa, len ich potrebujeme objaviť. Mnohí ľudia sa totiž domov chodili z práce iba vyspať a práve teraz majú možnosť objaviť nový druh zábavy. Pokojne si urobte večeru pri sviečkach, milujte sa, teraz nebudete stresovať, že niečo nestihnete J.

No a najdôležitejšia fyzická činnosť je SMIECH. Cez SMIECH totiž dokážeme uvoľniť strach aj úzkosť tým správnym spôsobom, ktorý naše telo nevyčerpá, práve naopak. Naštartuje ho do ozdravného režimu. Viem, mnohí by mi chceli oponovať, že nie je sebemenší dôvod na smiech či radosť. Chápem, že práve z týchto ľudí hovorí strach, ktorý je prirodzený, ale ničomu nepomôže a všetko len zhorší. SMIECH však uvoľňuje endorfíny, ktoré sú telu veľmi prospešné a dôležité. A toto bude pre mnohých ľudí to najťažšie, pretože sa už dávno zabudli smiať a radovať. Máme dobu plnú technológií, tak ju využime vo svoj prospech. Pozerajte komédie, vtipné videá, čítajte si vtipy, vtipné príbehy, zaspomínajte si na vtipné situácie z vášho života. Ja volávam s priateľmi cez videohovor a zabávame sa každý z iného kúta krajiny. Situácia je vážna, to vieme všetci a nikto to nepoprie, no cez smiech a radosť môžeme vírus poraziť. Keď nič iné, za pokus nič nedáte, len natiahnete o čosi viac krivku vašich úst nahor. Buďte to vy, kto ukáže vašej rodine, že strach nemá u vás miesto a vyčarujte im úsmev na tvári.

Táto doba bola doteraz veľmi rýchla, ľudia sa sami od seba nedokázali zastaviť, aby si uvedomili čo v živote je naozaj dôležité. Vždy nás zastavovala buď choroba, strata zamestnania, strata vzťahu alebo smrť. A zrazu je tu koronavírus, ktorí nás zastavil tým najjemnejším spôsobom. Zatvoril nás v našich domovoch, aby sme prehodnotili svoje životy. Otázkou už je teraz iba to, akým spôsobom ich prehodnotíme. So strachom či s radosťou? To je už individuálne na každom z nás.

Prajem vám, aby ste po týchto časoch vyšli z vašich domovov šťastní, spokojní a s úsmevom na tvári. Ako sa totiž vraví: „Všetko zlé sa raz na dobré obráti.“ A ono to tak vždy bolo a bude.

 

Autorka: Renata I. Jančeková

Čomu sa venujeme

  • Individuálny pacient

    Poradíme, podporíme a povzbudíme pacientov v liečebnom procese.
  • Besedy so školákmi 

    Realizujeme besedy so školákmi na školách. Besedy sa týkajú destigmatizácie duševných ochorení.
  • Projekty pre duševne chorých

    Pripravujeme pre pacientov v liečebniach projekty pre ich pokojnejšiu rekonvalescenciu.
  • Spolupráca s inými OZ a firmami

    Spolupracujeme s rôznymi občianskymi združeniami a firmami, ktoré majú rovnaký cieľ ako my a tým je destigmatizovať duševné ochorenia a psychiatriu.

Besedy a stretnutia

Dohodnite si besedu s Pinelkami práve teraz! Kontaktujte nás

Za bránami psychiatrie

  • Za bránami psychiatrie - Úvodná časť

    29.3.2020

    Jediným cieľom tejto knihy je ukázať vám, iný uhol pohľadu na duševne chorých, na psychiatriu. Nikdy totiž neviete, či to nebudete práve vy alebo niekto z vašich blízkych, kto sa stane psychiatrickým pacientom. Práve preto je potrebné nájsť v sebe súcit a pochopenie pre tých, ktorí už pacientmi sú.

  • Za bránami psychiatrie 1.časť

    29.3.2020

    Ak ste videli filmy ako Prelet nad kukučím hniezdom, Archa bláznov alebo Requiem pro panenku, určite máte akú takú predstavu o tom, čo to bola psychiatria v minulosti. Ak ste videli film Špina, máte akú takú predstavu, čo je podľa filmu psychiatria dnes. Ak ste ani jeden z týchto filmov nevideli, určite si ho pozrite. Prečo? Aby ste videli, čo s určitosťou novodobá psychiatria NIE JE.

  • Za bránami psychiatrie 2.časť

    29.3.2020

    V prvom rade človek liečiaci sa na psychiatrii je psychiatrický pacient, presne tak ako človek na ortopédii je ortopedický pacient, človek na kardiológii je kardiologický pacient atď. A v druhom rade psychiatrická liečebňa je nemocnica, ktorá združuje viacero kliník a oddelení s rôznym zameraním. Je to presne taká istá nemocnica ako hociktorá iná. 

  • Za bránami psychiatrie 3. časť

    29.3.2020

    Keď človek ochorie na duševnú chorobu, zmení sa jeho život od základov. To, čo poznal, to, v čom žil, to, čo mohol slobodne robiť, na to všetko môže a hlavne musí zabudnúť. Musí sa prispôsobiť mnohým zmenám, mnohým obmedzeniam, musí spomaliť, musí ubrať na svojich nárokoch, musí pravidelne brať lieky, no v prvom rade sa musí zmieriť s vlastným ochorením. 

archív

Povzbudenia Pineliek