OK

Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie. Ďalšie informácie

3.png

SPOMAĽ, NEMÁŠ SA KAM PONÁHĽAŤ.

VŠETKO PEKNÉ NA TEBA POČKÁ.

- Renata I. Jančeková

MÁNIA – stav, ktorý je často oveľa horší ako depresia, aj keď sa pre nás pacientov na prvý pohľad javí ako ideálny. Je to vlastne taký stav eufórie, kedy všetko zvládame, kedy sa nám akože darí, sme šťastní, usmiati, máme plno energie, zvládame mnoho vecí naraz, nepotrebujeme veľa spať. No potom sú tu aj stavy, kedy sme nepríjemní, nervózni, podráždení. Popravde odkedy sa zaoberám svojim ochorením, dávam si na mániu väčší pozor ako na depresiu, pretože počas mánie som schopná vystreliť mentálne aj fyzicky až do vesmíru ako intergalaktická loď. Keď sa človek ocitne v depresii, „nič“ nepokazí, ale čo všetko dokáže človek pokaziť keď sa ocitne v mánii, je až neskutočné. V mánii som si na seba dokázala nabrať toľko úloh, že by ich muselo robiť aspoň päť ľudí, aby mi stíhali, nepotrebovala som jesť ani spať, venovala som sa iba všemožným činnostiam. Poviem vám to na jednom príklade z môjho života, kde budete môcť vidieť aký je priepastne malý krok od mánie k depresii. Pred desiatkou rokov som pracovala pre istú modelingovú agentúru. Bola to práca snov, milovala som ju a dokázala som sa jej venovať dvadsať hodín zo dňa a iba štyri hodiny spať. Popritom som zvládala dieťa, domácnosť a mnoho iných vecí. Chodila som na služobné cesty a robila nábory nových modeliek, zvládala som to ľavou zadnou. Vôbec som necítila únavu a každodenné cesty niekoľko stoviek kilometrov mi nerobili problém. Komunikovala som s desiatkami ľudí, zháňala priestory, vybavovala fotenia, po nociach sa venovala práci cez internet a papierovačkám. Šéf bol zo mňa nadšený, pretože som odvádzala svoju prácu na stodesať percent. Toto celé trvalo asi trištvrte roka a potom prišiel zlom. Keby som nebola tak unesená svojou prácou a svojim výkonom, keby som sa viac sústredila na blížiacu sa katastrofu, videla by som to, čo by si zdravý človek všimol oveľa skôr ako som to postrehla ja. Môj šéf bol podvodník a hrozilo, že dievčatá skončia ako prostitútky niekde v zahraničí. V priebehu pár dní som musela všetko zrušiť, ochrániť dievčatá a ich rodiny, pretože som to bola ja, komu rodiny dôverovali, všetko vysvetliť a zastaviť. Keď som to celé dokončila, nervovo som sa zrútila a upadla do hlbokej depresie. Rodičia ma prosili, aby som to nevzdávala a začala na vlastnú päsť, lenže ja som zostala úplne vyčerpaná a zničená. Trvalo mi skoro rok, kým som sa ako tak dala do poriadku a znova postavila na nohy. Bez liekov, bez lekárov, bez pomoci, celý čas som samu seba obviňovala z vlastnej neschopnosti, zlyhania, no proste som mohla za všetko čo sa stalo. Aj keď sa v podstate skoro nič nestalo, nakoľko to najdôležitejšie, dievčatá, som ochránila. Lenže po trištvrte  ročnom vyčerpaní som jednoducho nedokázala vstať z dna, na ktorom som sa ocitla.

Takýchto kolapsov a poriadne ťažkých som v živote zažila viacero a nikdy som nechápala prečo sa mi to deje, prečo aj keď idem do niečoho s dobrým úmyslom, dopadne to zle. Obdobia radosti, spokojnosti, sebavedomia a sebadôvery striedali obdobia smútku, hnevu, nešťastia a pesimizmu. Pri mánii je asi najdôležitejšie všímať si príznaky keď prichádza a nevrhať sa hlavou proti múru. Nemôžem hovoriť za ostatných pacientov, ale sama za seba musím povedať, že si dávam veľký pozor, aby som pravidelne spávala, pravidelne sa stravovala, rozdeľovala si prácu aj na niekoľko dní, nevrhala sa bez poriadneho rozmyslenia do akýchkoľvek činností. Aj v tejto dobe mám množstvo zaujímavých ponúk, ktoré vo mne prebúdzajú nadšenie, ale dnes už viem zhodnotiť na čo moje sily stačia a na čo už nie. Naučila som sa odmietnuť tie, ktoré by podporovali prebudenie mánie, ktorá vo vnútri stále niekde drieme. Mánia je však nebezpečná hlavne z toho dôvodu, že dokáže prerásť až do psychózy, ktorú som zažila štyri krát a môžem povedať, že tento stav neprajem naozaj nikomu.

Autorka: Renata I. Jančeková, ISBN 978-80-570-0936-8, Všetky práva vyhradené ©

Polia s hviezdičkou * sú povinné.

Pridať komentár

Prehľad komentárov

    Napiště prvý komentár!

Čomu sa venujeme

  • Individuálny pacient

    Poradíme, podporíme a povzbudíme pacientov v liečebnom procese.
  • Besedy so školákmi 

    Realizujeme besedy so školákmi na školách. Besedy sa týkajú destigmatizácie duševných ochorení.
  • Projekty pre duševne chorých

    Pripravujeme pre pacientov v liečebniach projekty pre ich pokojnejšiu rekonvalescenciu.
  • Spolupráca s inými OZ a firmami

    Spolupracujeme s rôznymi občianskymi združeniami a firmami, ktoré majú rovnaký cieľ ako my a tým je destigmatizovať duševné ochorenia a psychiatriu.

Besedy a stretnutia

Dohodnite si besedu s Pinelkami práve teraz! Kontaktujte nás

Za bránami psychiatrie

  • Za bránami psychiatrie - Úvodná časť

    29.3.2020

    Jediným cieľom tejto knihy je ukázať vám, iný uhol pohľadu na duševne chorých, na psychiatriu. Nikdy totiž neviete, či to nebudete práve vy alebo niekto z vašich blízkych, kto sa stane psychiatrickým pacientom. Práve preto je potrebné nájsť v sebe súcit a pochopenie pre tých, ktorí už pacientmi sú.

  • Za bránami psychiatrie 1.časť

    29.3.2020

    Ak ste videli filmy ako Prelet nad kukučím hniezdom, Archa bláznov alebo Requiem pro panenku, určite máte akú takú predstavu o tom, čo to bola psychiatria v minulosti. Ak ste videli film Špina, máte akú takú predstavu, čo je podľa filmu psychiatria dnes. Ak ste ani jeden z týchto filmov nevideli, určite si ho pozrite. Prečo? Aby ste videli, čo s určitosťou novodobá psychiatria NIE JE.

  • Za bránami psychiatrie 2.časť

    29.3.2020

    V prvom rade človek liečiaci sa na psychiatrii je psychiatrický pacient, presne tak ako človek na ortopédii je ortopedický pacient, človek na kardiológii je kardiologický pacient atď. A v druhom rade psychiatrická liečebňa je nemocnica, ktorá združuje viacero kliník a oddelení s rôznym zameraním. Je to presne taká istá nemocnica ako hociktorá iná. 

  • Za bránami psychiatrie 3. časť

    29.3.2020

    Keď človek ochorie na duševnú chorobu, zmení sa jeho život od základov. To, čo poznal, to, v čom žil, to, čo mohol slobodne robiť, na to všetko môže a hlavne musí zabudnúť. Musí sa prispôsobiť mnohým zmenám, mnohým obmedzeniam, musí spomaliť, musí ubrať na svojich nárokoch, musí pravidelne brať lieky, no v prvom rade sa musí zmieriť s vlastným ochorením. 

archív

Povzbudenia Pineliek